To kafe a pracovná atmosféra!
A Krištof. A Marie. A Martin. A Ľudka. A Dana.
A Vávra. A oni teaz určite pilne makajú. A varia si kafe.
Mojou úlohou týdna v realite bolo
dať dokopy podklady na plachtu a text k súťaži, ktorá sa mala
posielať v piatok. Najprv som sa s projektom zoznámila :“ ahoj, ja som Ela“ a potom sa Indesign a nórština
zoznámili so mnou: „ ahoj, ja som Indesign/Hei, jeg er Indesign“ A tak sme to stihli do
piatkovej polnoci poslať. Síce len tak tak, ale predsa! Kým ale nebol piatok večer,
robili sme všetko ostatné čo len šlo. A to usilovne. Heslo našej práce bolo „ hlavne nech je to krásné.“.
V rátane spoločných obedov,
varenia kafe, a viac než zmysluplných debát o tom
či je ako sekretárka lepší
svalnatý chlap alebo kozatá ženská /citujem/,
aký rozdiel je medzi pervitínom
a metalfetamínom,
že Česi nepoznajú pojem pre
incredible ( Libor je ohromujúci, úžasný, neuvěřitelný?, proste
on je incredible!)
ako majú ezoterické média poetické
čakry,
ako nemajú radi slovo koncept
a ako majú radi obedy u Barbaru,
ako vyzerajú letokruhy
u stromov rastúcich v krajinách kde niesú 4 ročné obdobia,
ako dokáže mať architekt tri deti,
ako sa robí detail okapu u atiky,
načo je dobrý stavebný dozor
investora,
ako vyzerá čierna podlaha
z bieleho dubu,
koľko stojí geologický výskum,
ako chceli stavať betónový dom bez
základov vo svätej Kateřine,
o dôvere v klempířske
remeslo,
o tradici deviatich ovocí na
vianočnom stole,
o drahých obedoch, ktoré
dobre chutia,
o tom, že cestičky naokolo sú
znakom vynaliezavosti, ale nič nezjednodušia,
že sa oplatí vidieť Holy Motors,
Tokio! Ghost Dog,
ako Maria patrí do Norska ale na Erazmus
sa ma chodiť do Španělska, lebo si odtiaľ dovezieš lacné hadry,
co jíst aby som mala dosť železa
a nemala deprese,
a vlastne som sa toho naučila
hodne, ale ráda bych ešte víc, čas šel priliš rychle.
Odchádzam z kancelárie, Krištof
mi platí taxi, protože je pozde/neskoro a nemám se ako dostať domov. Bolo to v posledných
chvíľach napínavé, keď se nám kouřilo spod prstov a 23.58 sme to odeslali.
Ten týden v realite!/ úsmev pri ktorom sa po pod fúz rozplývam/ Ďakujem.
